Call of Duty: Black Ops Cold War

• Niektoré voľby v kampani
• Vylepšené systémy v multiplayeri
• Rôznorodé lokácie
• Tradičná hrateľnosť
• Niektoré zmeny v zombie režime

Nervozita o výslednej podobe hry sa u mňa pred vydaním miešala s nadšením týkajúcim sa samotného zasadenia. Black Ops považujem z celej série za tú najpodarenejšiu.

Kým štúdio Infinity Ward s Modern Warfare dokázalo ponúknuť napínavú a audiovizuálnu jazdu s prekvapivo emocionálnymi momentami, pri hraní Cold War sa vo mne miešalo znechutenie, frustrácia, nuda a celkový nezáujem o to, ako príbeh nakoniec dopadne. Na rozdiel od Modern Warfare je príbeh Cold War časovo zasadený do osemdesiatych rokov medzi Black Ops a Black Ops 2. Vašou úlohou je nájsť ruského špióna s kódovým označením Perseus. Vaša partia obsahuje Adlera, Simsa, Lazára a Parkerovú, a starých známych Woodsa, Masona a Hudsona. Jedným z najväčších problémov kampane je jej celková štruktúra. Po sedemnástich rokoch existencie značky by si už štúdia mohla byť vedomá toho, že Call of Duty funguje najlepšie, keď tempo ich kampaní nič nebrzdí a scenáre ženú hráčov z jedného bojiska na druhé.

Dialógy a voľby občas vstupujú aj do samotných misií. Aj keď ono o dialógy ani nejde. V hre síce občas hráte aj za nadabovaného Masona, väčšinu času však preberáte vášho nemého avatara, ktorým je postava s krycím menom Bell. U neho na začiatku hry zvolíte pohlavie (môžete byť aj nebinárny), históriu a v neposlednom rade aj psychologický profil, ktorý ovplyvňuje vaše herné výhody. Pikantné je, že sú to v podstate psychologické nedostatky, ktoré by špičkový agent rozhodne vykazovať nemal. Paranoja? Labilita? Násilnícke tendencie? Nuž, dobre. Čo však na rozdiel od Black Ops 3 v hre nikdy neuvidíte, je vaša podoba.

Hra navyše očakáva, že sa vžijete do úlohy postavy, ktorá prvýkrát stretne hrdinu, ktorého vy ako hráč už zrejme veľmi dobre poznáte. Znie to ako banalita, ale verte mi, že tento schizofrenický rozpor má pre príbeh a vaše voľby (obzvlášť na konci hry) zásadné následky a moc nefunguje.

Pokiaľ ide o samotné misie, je to v rámci série ťažký priemer. Je z nich cítiť evidentnú stávku na nostalgiu, čo môže niekedy fungovať, tu som mal pocit, že som úplne rovnakú pasáž už absolvoval a bývala zábavnejšia. Z tých novších lokácií uvediem napríklad centrum KGB v Moskve. Z hry je cítiť snaha priblížiť sa špionážnym filmom, čo najviac vyniká počas stealth misií.

Call of Duty: Black Ops Cold War ma ako celok sklamala. Kampaň sa mi tentoraz vôbec nepáčila, pretože stavia na obdiv presne to, čo ma v tejto sérii najviac nebaví. Multiplayer je na tom o niečo lepšie. Rýchlejšie poňatie Treyarch ocenia predovšetkým tí hráči, ktorým nesadla Modern Warfare. Ak patríte skôr do druhej skupiny, dosť možno sa vám nebude páčiť poňatie Cold War. Jednoznačnú chválu si však v multiplayeri zaslúžia systémové zmeny a úpravy výzbroje. Lenže nedostatok obsahu a slabší audiovizuál bohužiaľ pracujú v neprospech hry aj tu. Konečne sa síce priaznivci zombíkov môžu vyblázniť s novou mapou Die Maschine, ale na druhú stranu neverím, že sa režim presadí v konkurencii výraznejších zombie zložiek z ostatných dielov na čele s Black Ops 3. Tentoraz to proste moc nevyšlo.

Pozrite si trailer:

A teraz do akcie! Pozrite si ako hra vyzerá z pohľadu gameplayu:

DIGIHRY SCORE:

GRAFIKA – 7/10   

HRATEĽNOSŤ -  6/10     

NÁŠ DOJEM – 6,5/10   

CELKOVÉ SKORE – 6.5/10

Recenziu napísal Lukáš Jurík.