Nové Call of Duty Vanguard

17.12.2021 02:55

Call of Duty: Vanguard

Skvelý priamočiary multiplayer
Veľa rôznorodých lokácií
Bezchybné technické spracovanie
Vcelku zaujímavá zápletka príbehovej kampane

Tohtoročný diel Call of Duty je už tým osemnástym v histórii série a čo sa týka zmien je jedným z tých konzervatívnejších. Autori zo Sledgehammer Games ponúkli presne to, čo od nich hráči dlhodobo očakávajú.

Vanguard celú sériu vracia po štyroch rokoch do obdobia druhej svetovej vojny, kde sú napokon jej korene. Na rozdiel od kompaktného WWII sa tentoraz pozrieme po celej zemeguli. V celkom deviatich misiách sa zúčastníme napríklad obrany Stalingradu, tankovej bitky v púštnom Tobruku alebo leteckých súbojov pri Midway. Pomerne prekvapivo tieto momenty držia pohromade, pretože ich zastrešuje príbeh, ktorý sa odohráva na samotnom konci vojny, keď už červená armáda stojí na prahu Berlína. Na prvý pohľad nesúrodá partia hlavných hrdinov si spomienkami na minulosť kráti čas v žalári medzi výsluchmi psychicky nevyrovnaného nacistu Jannicka Richtera.

Okrem niekoľkých skvelých príbehových filmíkov je však príbeh po väčšinu času úplne zabudnutý a náplň krátkej kampane možno najlepšie popísať slovami jednej z postáv: „Strieľam náckov. Oni umierajú. To je môj plán.“ Čo o to, samotné strieľanie je skutočne zábavné a či už si vyberiete ťažkú brokovnicu, samopal alebo napríklad odstreľovaciu pušku, vyvoláva zásah virtuálneho nepriateľa ten správne sadisticky uspokojivý pocit. Lenže problém je v tom, že akcie je tu toľko, že rýchlo dôjde k zahlteniu. Áno, že sa v strieľačke veľa strieľa, sa tak nejako automaticky predpokladá, občasná zmena tempa by však výslednému zážitku jedine prospela. Hra po celé tie zhruba 4 alebo 5 hodín zotrvalo drží pedál na podlahe a človek si pripadá ako na love kačíc. Kvôli nemennému tempu mám nakoniec problém vybaviť si z tej jednej nekonečnej prestrelky nejaké výraznejšie miesto, hoci mnohé lokácie sú na pohľad dych vyrážajúce. Výnimkou sú snáď len pasáže za ruskú ostreľovačku Polinu Petrovovú (jej predlohou bola skutočná hrdinka Ljudmila Pavličenková), počas ktorých postrieľate „len“ desiatky, a nie stovky nepriateľov.

Oproti tomu multiplayerová časť už od začiatku ponúka dostatok obsahu. Celkom je tu 20 bez výnimky skvele navrhnutých máp ak tomu bezpočetne veľa zbraní, ktoré si ešte ďalej môžete modifikovať pomocou množstva technologických doplnkov, ako sú zameriavače alebo napríklad dodatočné zásobníky.

Príjemnou novinkou je možnosť vybrať si preferované tempo hry pri vyhľadávaní serverov, podľa toho sa potom mení maximálny počet ľudí na každej mape. Už od prvého dňa pritom nie je problém behom niekoľkých sekúnd získať dostatok zábavy chtivých spoluhráčov pre akýkoľvek režim, hra totiž podporuje aj crossplay naprieč všetkými troma hlavnými platformami.

Čo sa technologickej stránky týka, nemožno mať najmenších výhrad. Grafika je absolútne špičková, obzvlášť v kampani niektoré scény berú dych. Navyše hra na PS5 lieta bez škrtnutia v 60 FPS. Daň si za to však vyberá v drobných detailoch, napríklad tváre mimo neinteraktívnych hraných scén nezodpovedajú dnešným štandardom. Ale to je len detail.

Celkovo sa tohtoročné Call of Duty vcelku podarilo, len tu chýba nejaký zásadnejší faktor, ktorý by ho dokázal jednoznačne posunúť ďalej.

Pozrite si trailer: