Recenzia NHL 27: Stačí nerfnutie nenávidenej mechaniky a návrat Connected Franchise na úspech?

Dodržiavanie tradícií má v hokeji silné miesto a obzvlášť to platí v najlepšej hokejovej lige sveta. V Detroite sa play-off v domovskej aréne začína hádzaním chobotníc na ľad od roku 1952, vo Winnipegu sa tribúny zahalia do bielych dresov ako odkaz na pôvodných Jets z roku 1987 a napríklad v Columbuse sa už dve desaťročia páli z kanóna. Kanadsko-americká NHL má skrátka na zvyklosti slabosť, čo platí aj o poverčivosti. Niektorí víťazi konferenčných finále sa odmietajú dotknúť trofeje za výhru v konferencii, lebo to vraj pred finále Stanley Cupu prináša smolu. Medzi fanúšikmi sa zas traduje prekliatie Presidents’ Trophy, ktorú získava najlepší tím základnej časti. Je jasné, že existujú isté veci, ktoré treba dodržiavať.

To si zrejme vravia aj v štúdiu EA Vancouver, kde každú jeseň vydajú nový ročník konzolovej NHL, upravia niekoľko vecí na ľade a dúfajú, že si nevšimneme, koľko toho zostalo po starom. NHL 27 na PlayStation 5 a Xbox Series X/S má svoje svetlé chvíle: prirodzenejší pohyb puku, účinnejšiu obranu a koniec korčuliarskych kúziel s L2. Len čo však zápas skončí, privítajú nás dôverne známe módy, podobné menu a spracovania tvárí hráčov, pri ktorých nepomôže ani pohľad na súpisku. Naskytá sa už tradičná otázka, či jemne vylepšený hokej na ľade stačí na obhájenie ďalšej hry v knižnici?

Obranca už nemusí prosiť o odpustenie

Najdôležitejšiu zmenu NHL 27 spoznáte v momente, keď súper s pukom začne krúžiť okolo obrancu. L2, prípadne LT na ovládači Xboxu, bolo v predchádzajúcich ročníkoch súčasťou neprirodzeného korčuliarskeho tanca, ktorý robil z hry tradičnú „šaskáreň“. Šikovný hráč dokázal opakovanými vytáčaniami do strán držať puk, meniť smer a znepríjemniť obrane život spôsobom, ktorý s hokejom veľa spoločného nemal. Pre lepšiu predstavu: z reálnych hráčov sa tomu blíži Cale Makar, ale aj ten je ďaleko od arkádovosti, ktorú L2 spameri prinášali do hry.

Tentokrát sa štúdio EA „heclo“ a takéto piruety po novom hráčov výrazne spomaľujú. Okrem toho ale strácajú aj ďalšie výhody a pri nadmernom používaní L2 zostáva hráč náchylnejší na bodyčeky aj vypichnutia puku. Tlačidlo stále pomôže upraviť postavenie tela a otvoriť si prihrávkový uhol; prestalo však byť spoľahlivou cestou, ako prežiť celé striedanie v útočnom pásme.

Ani koniec piruet však nehovorí všetko o tom, ako sa hokejisti pohybujú pri bežnom korčuľovaní bez L2 – vtedy záleží na rozjazde, akcelerácii a tom, či hráč pri prudkej zmene smeru stihne reagovať na pokyn z ovládača. EA sľúbila prirodzenejší pohyb, čo celkom výrazne dodržala, no oslabenie jednej zneužívanej finty by som nezamieňal za prerobenie celého korčuľovania.

Vypichovanie puku a nadvihovanie hokejky pôsobia reálnejšie. V NHL 26 som pri týchto zásahoch často riešil skôr riziko vylúčenia než získania puku, v novom ročníku hokejka dosiahne ďalej a kontakt vyzerá uveriteľnejšie. Tomu zodpovedá aj realistickejší zvuk pri strete hokejok a fakt, že presné mierenie pravým joystickom stále rozhoduje. Ak obranca mieri do zlého priestoru, samotný dosah ho nezachráni. Ak si však útočníka správne navedie, BINGO. Obrana je vďaka tomu aktívnejšia a menej závislá od čakania na vhodný bodyček.

Fixnuté bolo do určitej mieri aj veľmi obľúbené, a v minulej hre mimoriadne efektívne, zakončenie „stride deke“. V skratke už to nie je zaručený gól, ale dajme tomu, že sme pri použití proti brankárom niekde na hranici „fifty-fifty“. A to je veľké plus.

Zlepšenie cítiť aj bez kontaktu s protihráčom. Puk sa pri mantineli odráža uveriteľnejšie, po dotyku s hráčom pokračuje menej predvídateľným smerom a prihrávka o mantinel sa zrazu stala použiteľnou súčasťou útoku. Takéto drobnosti menia rozhodovanie pri rozohrávke, a keď priama cesta cez stredné pásmo nie je otvorená, mantinel predstavuje hrateľnú a efektívnu alternatívu. K plynulosti prispievajú aj nové animácie prikopnutia puku korčuľou či spracovania prihrávky v pohybe. Hokejista nemusí pri každom príjme vyzerať, akoby sa na okamih zastavil a čakal na ďalší pokyn.

Stále však ide o hru, ktorá vie pôsobiť veľmi prirodzene počas celej akcie a potom všetko pokazí jediným zvláštnym stretom tiel. Bugy a nevysvetliteľné glitche sú už štandardom. Nové animácie nezmiznú, no nie vždy na seba dobre nadväzujú a rozdiel medzi vydarenou súhrou a neohrabanou kolíziou je niekedy len jedna akcia.

Proti AI: Tímy dostali playbooky, ale stačí to na odlišné identity?

EA Vancouver pripravil vlastný playbook (taktiku na mieru podľa toho, ako tímy skutočne hrajú) pre každý z 32 klubov, no jeho využitie sa nekončí pri zápasoch proti počítaču. Playbooky sú k dispozícii aj v HUT, kde môžete zvolenou taktikou ovplyvniť správanie spoluhráčov, ktorých práve neovládate. Určite vás ale zaujíma, či podľa nich dokáže počítač hrať za jednotlivé kluby rozpoznateľne odlišný hokej. Taktiky vychádzajú z pozičných dát NHL EDGE a určujú napríklad sklon k nahadzovaniu puku, podporu obrancov pri prechode do útoku či intenzitu forecheckingu. Podľa opisu EA má Florida hrať priamočiaro a fyzicky, Colorado stavať na rýchlych prechodoch a Carolina vytvárať tlak okamžite po strate puku. Na papieri znejú tieto rozdiely presvedčivo.

V zápase je môj dojem opatrnejší a rozdiely sa prejavia v tom, ako sa spoluhráči ponúkajú na prihrávku, kadiaľ mužstvo prechádza stredným pásmom alebo akým tempom sa pokúša získať puk späť. Pri dlhšom hraní majú kluby viac charakteru než predtým, zároveň sa ale nedá čakať, že každé striedanie mužstva obráti hokej hore nohami. 

Výsledok potom závisí na obťažnosti, spôsobe hrania a od toho, koľko priestoru necháte počítačovým spoluhráčom. V praxi to znamená, že čím viac zadávate do gamepadu príkazov, tým máte zápas viac pod kontrolou. Rozdiel medzi klubmi sa všimnúť dá, no zatiaľ nepresviedča tak spoľahlivo, ako by si systém s 32 individuálnymi playbookmi zaslúžil.

Do hry vstupuje aj ďalší taktický prvok, ktorý s klubovými playbookmi súvisí, ale nie je ich súčasťou: zmena stratégie podľa stavu zápasu. Pri prehrávaní v závere má počítač skrátiť lavičku, zvýšiť tlak na dorážky a posielať viac pukov na bránu; pri vedení zase dôslednejšie chrániť priestor pred vlastným brankárom. Zmysel má aj reakcia trénera na únavu či privolanie oddychového času, pretože taktika počas zápasu nemôže zostať rovnaká, ako pri úvodnom vhadzovaní.

Tu treba dodať, že samotná AI urobila krok dopredu. Spoluhráči častejšie hľadajú voľné priestory, pomáhajú pri návrate do obrany a útok má viac možností, ako sa dostať cez stredné pásmo. Pri vyššej náročnosti sú, prirodzene, lepší aj brankári. Nestačí presunúť puk naprieč bránkoviskom a predpokladať, že gólman bude iba reagovať na posledný dotyk. Niektoré zákroky pôsobia famózne; inokedy zase zaškrípe orientácia pri dorážke alebo pohyb tesne pred bránou. Bránkovisko je rok čo rok predmetom živých diskusií a aj teraz platí, že výkony sú, ak to napíšem diplomaticky, „premenlivé“. Niekedy chytí slabučký brankár Haškovu formu, inokedy Hašek nestačí na strelu od modrej, ktorú vidí a letí do stredu brány. Paradoxy...

EA navyše už v prvej aktualizácii upravovala rozhodovanie útočníkov AI, ktorí zbytočne nahadzovali puk aj pri voľnom priestore, a postavenie obrany pri oslabeniach. Celá táto situácia v podstate odzrkadľuje nielen NHL 27, ale aj všetky predošlé ročníky a stav hry pri vydaní: základ má potenciál, ale rok čo rok pôsobí ako nedokončený produkt, ktorý sa dostane do svojej finálnej podoby tak 5-6 mesiacov po vydaní.

Connected Franchise len pre veľké skupiny hráčov je prešľap

Návrat spoločnej online ligy patril k najväčším lákadlám tohto ročníka a Connected Franchise tak rovnako ako v dávnej minulosti umožňuje vytvoriť ligu najmenej pre dvoch a najviac pre 32 reálnych hráčov. Komisár nastaví rozpis, pravidlá, platový strop či podobu play-off; hráči môžu spravovať zostavy, meniť playbooky, podpisovať voľných hráčov a dohadovať výmeny. Zápasy netreba hrať v prísnom poradí, takže liga nemusí stáť len preto, že jeden účastník práve nemá čas.

To je použiteľný základ pre skupinu, ktorá chce pravidelne hrať medzi sebou. Slovo Franchise však sľubovalo niečo obšírnejšie. Ak online ligu založia štyria priatelia, počítač NE-PRE-VEZ-ME zvyšné kluby, aby vytvoril plnohodnotnú NHL. A TO JE PORIADNY PRÚSER! Celý mód potom závisí od toho, či sa hráčom bude chcieť opakovane hrať proti rovnakým súperom. Tu už si poviete, či to v EA naozaj myslia vážne s tým, ako sa k módu postavili. Veď to už pôsobí tak, akoby chceli hráčom splniť prianie, ale len na oko, takže dodajú nedorobený produkt, ktorý neopravia a od ďalšej sezóny ho zrušia preto, „že sa nehral“. ZASE. TIE. PARADOXY.

Obmedzenia pokračujú aj pri budovaní tímu. Vymieňať možno hráčov, no nie draftové výbery. A to sú len špičky ľadovca všetkého, čo sa nedá robiť. Connected Franchise je tak zatiaľ lepší názov pre organizovanú súťaž priateľov než pre spoločnú kariéru generálnych manažérov. Takže suma sumárum je tento mód dosť vágny, pokiaľ si neposkladáte veľkú partiu hráčov.

HUT online: Čistejší hokej, stále rovnaká ekonomika

Hockey Ultimate Team ukazuje zmeny v obrane z iného uhla a proti človeku má oslabenie L2 otočiek väčšiu váhu než proti AI. Hráč, ktorý vedel v útočnom pásme držať puk opakovaným neprirodzeným korčuľovaním, musí teraz byť nápaditejší a originálnejší. Presnejšie vypichnutie a nadvihnutie hokejky sú pre online zápasy podstatné a obranca tak získal odpoveď, ktorú môže použiť bez automatickej predstavy, že za ďalší zákrok skončí na trestnej lavici.

Dostupnosť playbookov v HUT ešte neznamená, že rozhodujú o výsledku online zápasu. Ich prínos proti človeku sa ukazuje hlavne na spoluhráčoch bez puku: či vám vytvoria prihrávkovú možnosť, podržia správny priestor a nenechajú celé mužstvo hrať to isté. V prípade Hockey Ultimate Team módu pôjde ako vždy o to, čo je aktuálna meta a ako sa bude vyvíjať. Zatiaľ by som to však neodpisoval iba preto, že každý v online zápase hľadá výhodu; táto otázka si pýta viac než prvý týždeň hrania.

HUT nie je iba zápas proti inému hráčovi. Je to aj skladanie zostavy a plnenie úloh v režimoch, ktoré dôverne poznáme. Grindovanie. Ranked a HUT Champions zostávajú online súťažou; Cup Chase ponúka offline zápasy proti AI a nechýba ani obľúbený a každý týždeň rotujúci Wildcards. Všetko známe firmy bez štipky inovácie. Keď ale fungujú, tak prečo ich meniť.

Tréneri, kapitáni a kombinácie hráčov pridávajú pri stavbe tímu niekoľko rozhodnutí navyše. Nemusíte sledovať iba celkové hodnotenie karty; záleží aj na tom, ako zapadne do zostavy a aké bonusy s ňou získate. Menej ma presviedča spôsob, akým je obalený obvyklý kolobeh balíčkov, sezónne ciele, ceny a ďalšie vylepšenia. HUT umožňuje získavať odmeny aj hernú menu hraním + využívať aukciu, takže platenie nie je podmienkou účasti. Platené balíčky však zostávajú súčasťou ekonomiky, ktorá ovplyvňuje aj pocit z online konkurencie. A to nehovorím ani o tom, koľko času to všetko žerie na dennej báze. Konkurencieschopný tím sa mení každých pár týždňov, a ak chce hráč udržať krok s ostatnými, musí do hry investovať čas.

Stále nie je fixnuté zdĺhavé otváranie balíkov, trejdovanie kariet či skladanie nových hráčov. A EA to podľa mňa ani nikdy nespraví, nakoľko by to znamenalo, že hráči v hre strávia menej času. Škoda. Sezónne eventy, Wildcards a zbieranie konkrétnych kariet rozkladajú postup na množstvo malých povinností, ktoré ľahko začnú určovať program každého ďalšieho večera.

V krásnych arénach hrajú samí neznámi hráči

Asi najrozporuplnejšie ale pôsobí prezentácia samotnej NHL 27. Predzápasové vstupy tímov sú vítaným spestrením, maskoti dostávajú viac priestoru, jumbotron už nie je iba anonymnou obrazovkou nad ľadom a opakovania gólov konečne naozaj ukazujú aj góly. Arény sa od seba odlišujú svetlom aj hudbou. Keď v Dallase zaznie Pantera, v Chicagu Chelsea Dagger a inde ďalšie klubové ikonické skladby, zápas získava kus identity, ktorý v sérii dlho chýbal. Lepšie znejú aj korčule, nárazy pri mantineli a ruch priamo na ľade. Konečne tu máme tímovú identitu!

No a potom kamera priblíži na hráča bližšie. Nikto nečaká grafiku ako v prémiových AAA tituloch, ale toto? Tragikomédia a katastrofa. Spracovanie je skrátka príšerné a ani najväčšie hviezdy ako McDavid, Pastrňák alebo McKinnon nie je možné rozpoznať (niektoré vôbec, iné až na niekoľký pokus). Aj keď niekoľko šťastlivcov sa na seba skutočne podobá, napríklad taký Crosby. Vedľa nich stoja hráči, ktorých by som ale bez mena na drese nespoznal. Nesedia rysy, pohľad je prázdny a účesy či mimika dokážu pokaziť aj model, ktorý sa na prvý pohľad zdal uveriteľný. Pri menej známom hráčovi možno človek pokrčí plecami. Pri hviezde alebo dlhoročnom trénerovi, ktorého tvár pozná z prenosov celé roky, je výsledok skôr na smiech. Prakticky všetkých predošlých 10 ročníkov v tom bolo napred, čo je nepochopiteľné.

Nie je to výhrada založená iba na jednom nevydarenom screenshote. Kvalita je nevyrovnaná na miestach, kde by už séria s touto licenciou mala byť spoľahlivá. Veď aj stanica ESPN sa samotných hráčov pýtala, čo si o svojich virtuálnych JA myslia: niektorí sa nespoznali, iní si na adresu svojho vzhľadu poriadne vtipkovali.

A dostávame sa k publiku a zoomom... Zábery na celú halu vytvárajú dobrú kulisu, ale pri bližšom pohľade na tribúny mám občas pocit, že niektorí fanúšikovia prišli priamo z NHL 2009 cez "ctrl + Cudzie, ctrl + Vlastné". Dav vie na konci zlého zápasu vybučať domáci tím; počas jeho vývoja však reaguje menej presvedčivo, než naznačuje veľkolepá predzápasová šou.

K tomu je tu nová komentátorská dvojica John Buccigross a Darren Pang, ktorá mala byť skvelou zmenou. Výsledok? Pri niektorých akciách sa triafa, inokedy replika príde bez správnej emócie alebo úplne minie situáciu a povie niečo, čo sa nestalo. EA potvrdilo, že s ich súhlasom používa technológiu generovaného hlasu na rozšírenie nahrávok, a už stihlo aj upraviť výslovnosť mien i opakujúce sa komentáre. Viac viet však samo osebe nezaručuje presvedčivejší prenos. Použitie AI je v poriadku, ak je použité správne, čo sa tu, zatiaľ, nekonalo.

Kariéra dostala céčko, zvyšok šatne zostal po starom

Be a Pro má tento rok jasnejší dlhodobý cieľ a chce sa vypracovať do vedúcej úlohy v mužstve a napokon získať kapitánske „C“. Nie je to iba označenie na drese. Vyššia pozícia môže otvoriť rozhovory, ovplyvniť výber spoluhráčov do formácie aj smerovanie tímu. Úloha kapitána sa však vyhodnocuje postupne a jej významnejšie možnosti prichádzajú až s ďalším priebehom kariéry. Ambicióznejšie než predošlý rok, ale nič prevratné.

Pri úvodnom mediálnom rozhovore si napríklad po novom vyberáte medzi vplyvným, sebavedomým a vodcovským prístupom, čo môže nasmerovať kariéru k vedúcim úlohám už na juniorskej úrovni. Na ľade NHL však pásku nezískate jedinou správnou odpoveďou, pretože hra sleduje výkony, vzťah s kabínou aj spätnú väzbu od trénera počas celej sezóny. Dialógové voľby tak majú konkrétnejší dosah než kozmetická výmena replík, len z opakujúcich sa situácií medzi zápasmi ešte nespravia športový príbeh, ktorý by dokázal konkurovať samotnému hokeju.

A World of Chel je podobný prípad. EA upravilo vplyv výšky a hmotnosti hráča, ceny schopností X-Factor a do bezplatného sezónneho postupu pridalo odmeny pre rozvoj postavy. Zmeny teda existujú. Keď sa však vrátim k tomu, čo v móde robím a ako ním prechádzam, nový ročník pôsobí až priveľmi familiárne. Podobný dojem zanecháva aj väčšina hlavného menu.

Pri manažérskych režimoch navyše stojí za zmienku klasický Franchise, ktorý zostal oddelený od spoločnej online ligy. Kto chce viesť klub sám, nie je v ňom odkázaný na to, kedy si ďalších päť ľudí nájde voľný večer. Prvá aktualizácia pri tomto režime opravila rozhovory o tom, ako hráč zapadá do trénerovho systému, čo pôsobí skôr ako údržba než ako dôvod opustiť rozbehnutú kariéru v NHL 26. Návrat Connected Franchise preto nemožno započítať ako výraznú novinku pre každého, kto v NHL rád trávi sezóny v kancelárii generálneho manažéra.

Verdikt: 6/10

Na ľade NHL 27 ponúka dosť príjemných zásahov do hrateľnosti na to, aby si pravidelný hráč všimol rozdiel ešte pred prvou prestávkou. Majiteľovi NHL 26, ktorý si spustí len občasný zápas, však lepší zvuk odrazu puku ani krajšia aréna nemusia stačiť ako dôvod na kúpu ďalšieho ročníka. HUT hráč si všimne primárne L2/LT obmedzenie, inak ale ide všetko po starom – ďalšia sezóna eventov a cieľov, odmien a večerov strávených držaním kroku s ostatnými. Connected Franchise mohlo byť skvostným prídavkom. V aktuálnom stave ale môže nadchnúť maximálne partiu, ktorá si dokáže pravidelne organizovať vlastnú ligu. 

Prezentácie tímov a pridanie soundtrackov sú k tomu všetkému pozlátkom a v EA si asi povedali, že ako každý ročník, aj tento toho pri vydaní pokazia hneď niekoľko. Šesť bodov z desiatich tak vystihuje rozdiel medzi dobrým zápasom a dôvodom zaplatiť znovu za všetko, čo ho obklopuje. Pomôžem si jedným podareným meme: „Same same, but different, but still the same“. Výrazné zásahy do gameplayu k lepšiemu ale znamenajú, že tento ročník je krokom správnym smerom. Minimálne reálne „zarezanie“ L2/LT spamerov je ale dôvodom, prečo sa kúpa oplatí zvážiť.